1.deň: 9.8.2009 sme vyrazili dve rodiny (Martin a Hanka s deťmi Maťom a Hankou a Igor so Zuzkou a deťmi Tomom a Katkou) na dvoch autách z požičovní na dvojtýždňovú jazdu karavanom po Európe.
My sme mali požičané auto Bluemobil 223 od firmy BLUERENT Praha, Igor so Zuzkou mali auto Muller od firmy Caravanstyl Praha.Pre Igora so Zuzkou to bola úplne prvá skúsenosť s obytňákom, aj keď Igor ako dospievajúci chlapec absolvoval niekoľko "expedícií" do Bulharska s rodičmi na osobnom aute s doma robeným obytným prívesom. Na tento rok sme naplánovali spoznávanie Toskánska. Odchod bol plánovaný na 13:00, čo sa samozrejme, našou vinou nepodarilo. O 16:40 sme vyrazili. Dovolenka konečne začala. Cez Viedeň a Linz sme vo večerných hodinách dorazili na ľudoprázdne parkovisku pri mestečku Fuschl am See neďaleko Salzburgu, dali si po kalíšteku na šťastný príchod (aj baby) a išli spať.

2.deň: Ráno boli naše prvé raňajky v prírode a po nich nasledovalo bicyklovanie popri jazere. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď cyklista „Schumacher“ nabral v plnej rýchlosti Toma. To čo vyzeralo naozaj strašne, dopadlo našťastie až na jednu odreninu a „8“ na kolese celkom dobre. Naučilo nás to, že aj po chodníku pre cyklistov treba chodiť po kraji a dávať pozor, čo sa deje za nami. Po tomto výlete sme si dali ľahký obed a pokračovali do druhej cieľovej stanice: Seecamp v Zell am See. Tu sme sa ubytovali, Igor so Zuzkou poskladali „markízu“ a išli na večeru v reštaurácii v kempe. Kemp aj reštaurácia sa nachádzajú priamo pri jazere, čo sa páčilo najmä deťom, ktorí boli po objavení detskej „kompy“ šťastím bez seba. Šťastím bez seba bol aj náš Maťo, ale iba do chvíle, kým komplet oblečený nespadol po prsia do vody. Dal si ešte jednu sprchu a keďže tento deň bol bohatý na mimoriadne udalosti, išli sme spať.

3.deň: Ráno po raňajkách sme sa zbalili, vyviezli autá mimo kemp a išli bicyklovať. Trasa okolo jazera Zeller See má asi 11 km a je naozaj veľmi pekná. Takmer pri autách nás zastihla búrka (Igora zastihla aj voda z mláky, ktorú mu do tváre šplechlo oproti idúce auto), naložili sme bicykle a vyrazili prekrásnou Tirolskou prírodou smer Lago di Garda. Po ceste sme sa zastavili pri meste Kundl, nežnejšia časť posádky uvarila neskorý obed a cez Brennerský priesmyk sme pokračovali do Talianska. V mestečku Taffella pri jazere Lago di Garda sme sme našli otvorený Stellplatz, zaparkovali a po posedení pri vínečku išli spať.

4.deň: Po raňajkách nasledoval výlet (ako inak, na bicykloch) do mestečka Sirmione. Po prechádzke mestom, krátkej kúpačke v jazere a obede v miestnej reštaurácii sme sa vrátili k autám, deti sa ešte trochu okúpali (chlapi medzitým urobili „predodletové“ prípravy) a frčali sme k moru do mestečka Via Regio. Tu sme mali vyhliadnutý výborný Stellplatz (kúsok od mora), akurát sme nevedeli, že tu na obdobie prázdnin postavili lunapark, čo nás nepríjemne prekvapilo, keďže bola dosť neskorá večerná hodina. Po úmornom hľadaní miesta na prenocovanie sme zaparkovali vedľa jedného osamoteného karavanistu a po dvoch rýchlych kalíštekoch išli spať.

5.deň: Ráno sme sa ešte pred raňajkami presunuli na pôvodne plánované miesto prenocovania a po raňajkách sme sa išli okúpať. More bolo neuveriteľne teplé, nedalo sa ani poriadne osviežiť, ale deťom sa páčilo. Po skvelej kúpačke sme sa presunuli do neďalekého mesta šikmej veže – Pisy. V kempe, ktorý je od šikmej veže asi 1 km, sme si dali obed, okúpali sa v bazéne a večer vyrazili pozrieť ten zázrak – šikmú vežu. Keďže to večer nie je ono, trochu sme sa povozili po meste (ľudia sa za nami otáčali, lebo tak bezpečných cyklistov tu zrejme ešte nevideli – každý bicykel mal prednú aj zadnú blikačku a navyše predná bliká ako stroboskop) a po posedení pri vínečku, baby pri becherovke, sme išli spať.

6. deň: Ráno (rozumej pred obedom) sme išli urobiť nejaké zábery šikmej veže, trochu ju popodopierať, aby nespadla a nakúpili nejaké suveníry. Po odhlásení sa z recepcie sme pokračovali hlbšie do Toskánska do mesta Montopoli. Po ceste sme sa zastavili doplniť nejaké zásoby v supermarkete IPER, kde nás pri odchode šokoval nápis na obchode OBI: Chiuso (zatvorené) 3.8.-5.9. To je život! V meste Montopoli sme zakotvili v kempe Toscana Village a keďže sme boli hladní ako vlci, Igor vytiahol fungl nový gril a išli sme grilovať. Problém – nechcel horieť. Riešenie – Hankin fén. Nasledovala skladačka „lega“ (Igorovho stanu, keďže jeho auto nemalo markízu), grilovačka a kúpačka v bazéne kempu.

7.deň: Pôvodne sme plánovali stráviť v tomto kempe dva dni, ale po zistení, že okolité kopce sú veľmi strmé, čiže nevhodné pre nežnejšiu časť výpravy, sme o 11:00 opustili kemp a presunuli sa stredom toskánskeho vidieka do mestečka San Gimignano, inak známeho aj ako Mesto veží. Je to nádherné historické mesto s veľmi zachovalými starými domami, prekrásnym námestím, ktoré nám pripravilo unikátne prekvapenie vo forme vystúpenia asi 50-60 členného zboru. Úzkymi uličkami s množstvom obchodíkov, ktoré ponúkajú tradičné toskánske vína, syry, keramiku a suveníry, sme sa dostali na ďalšie námestie, kde je najvyššia veža tohto mesta, na ktorú sa Hanka st. podujala vyštverať a zvrchu zdokumentovať naozaj prekrásny toskánsky kraj. Po ukončení prehliadky sme odišli do srdca vinárskej oblasti Chianti, do mesta Greve in Chianti. Tu sme mali vyhliadnutý Stellplatz, ktorý nás tentoraz nesklamal a po krátkom posedení sme ukonaní išli spať. Polovica dovolenky bola za nami.

8.deň: Po raňajkách sme sa vydali do mestečka vyhľadať tradičné vínne pivničky, čo sa nám aj podarilo. Tá v ktorej sme boli bola naozaj prekrásna dýchala tradíciou a históriou spracovania vínnej révy, čoho dôkazom boli aj vystavené historické predmety ako napríklad nožnice na strihanie hrozna a otvárače na víno povešané po stenách. Nasledovala krátka prechádzka centrom, kde bol v sobotu na námestí miestny trh a nákup toskánskeho vínka v rodinnom sklípku. Manželky urobili vyprážaný syr, potom nasledovala siesta v tieni (vonku bolo asi 35 C). Po sieste sme sa presunuli do asi 35 km vzdialenej Florencie. Je to veľmi pekné mesto, ktoré sa dá určite vidieť aj viac krát. Jediný problém boli, ako im Igor hovorí, „čičmunďáci“ (obyvatelia Indie a iných krajín), ktorí sa neustále hrali na skrývačku s policajtmi. Toto v kombinácii s tým, že aj ten najhorší domáci bicykel mal zámok hrubý ako Hankine zápästie, nás znervóznil (našťastie bezdôvodne) natoľko, že sme sa radšej ponáhľali k našim tátošom. Dali sme si ľahkú večeru v miestnej pizzerii a fičali k autám. Odtiaľto sme sa asi 5 hodinovou jazdou dostali do nášho ďalšieho cieľa - Lido di Jesolo.

9.deň: Nasledovala oddychová časť dovolenky – leňošenie pri mori. Trochu nás šokovalo, že vo vyhliadnutom kempe Camping Jesolo International nás už v noci vrátnik otočil a zasmial sa nám do tváre, že bez rezervácie a na menej ako na sedem dní máme smolu. Ráno začalo hľadanie. Prešli sme asi päť kempov, kým sa na nás usmialo šťastie v kempe JOKER, dokonca až také, že sme mali miesta oproti sebe, v čo sme naozaj nedúfali. Po zabývaní sa nasledovalo kúpanie v mori, zbieranie mušiel a večera v miestnej reštaurácii.

10.deň: Po raňajkách bolo na rade kúpanie v mori plnom medúz, v bazéne a navečer výlet do Benátok (Venezia). Najskôr sme išli autobusom (MHD), čo sa niektorým nepodarilo aj 10 rokov a potom loďou. Tá nás doviezla až k námestiu Sv.Marka, čo je asi „naj“... atrakcia Benátok. Poprechádzali sme sa úzkymi uličkami, pozorovali gondolierov, dali si večeru a rovnakým spôsobom ako tam, sme išli naspäť. Skonštatovali sme, že Benátky raz za život vidieť stačí a išli sme spať.

11.deň: Na tento deň bol naplánovaný program, na ktorý sa deti dlho tešili – Aquapark AQUALANDIA. Presun bol ako inak, bicyklami, lebo to bolo od kempu asi 5 km. V polovici cesty Zuzka kontrolovala situáciu za sebou a nevšimla si zo zeme trčiacu značku „chodník pre cyklistov“, ktorá ju knokautovala. Výsledkom bola kopa krvi a veľká bolesť v malíčku na nohe. Ale Zuzka je veľká bojovníčka a trasu do aquaparku zvládla. Až po odchode z aquaparku sa rozhodla ísť do nemocnice, kde zistili, že malíček je zlomený a ranu treba zašiť. Naozaj „vydarený“ deň.

12 deň: Týmto dňom sa pobyt v kempe JOKER skončil a my sme vyrazili smerom domov. Po ceste sme sa zastavili v nákupnom centre Palmanova, na čo nežnejšia časť posádok čakala dva týždne. Keďže sme z predchádzajúcich skúseností vedeli, že okolie Hermagoru je ako stvorené na bicyklovanie, rozhodli sme sa, že sa tam ešte ne posledný deň zastavíme. Igor vymyslel, že skratkou cez kopec to bude lepšie ako naokolo a vydali sme sa cestou cez priesmyk. Najvyšší bod leží v nadmorskej výške 1.530 m. Hneď po 20 metroch stúpania začalo obidvom svietiť „večné svetlo“ - nafta a svietilo až po samý vrchol. Tam sa nachádza prekrásne pleso a keďže sa priamo pri ňom dá parkovať, hneď sme to využili a zakotvili tu. Po krátkej prechádzke sme niečo ľahké ugrilovali, chvíľu sme pozorovali hviezdy a išli do hajan. Konečne sme sa po dvanástich dňoch poriadne vyspali, bolo tam naozaj čerstvo.

13.deň: Hneď po raňajkách sme vyrazili na poslednú etapu nášho cestovania. Našťastie cesta už išla iba dolu kopcom, nemuseli sme sa strachovať, že nám niekde vyjde nafta. Na dve hodiny sme sa zastavili v Hermagore naposledy pobicyklovať a hajde domov...

P.S. Tak nás to cestovanie obytňákmi nadchlo, že sme v januári 2010 v Nemecku kúpili 2 navlas rovnaké autá ADRIA 660 DP.